Od 
O čom je japonská architektúra? Vplyvom moderných technológií a pracovných povinností naša spoločnosť niekedy zabúda na svoju vlastnú zvedavosť a detské nadšenie. Povedzme si úprimne, koľkí z nás si minulé leto vychutnali šum lístia? A koľkí sa na chvíľu zastavili a pozorovali tvary snehových vločiek?
V Japonsku sa, napríklad, zvykne stretnúť partia kamarátov iba preto, aby spolu počas letnej noci pozorovali svätojánske mušky či nočnú oblohu. Japonci prírodu milujú, a preto jej prispôsobili celý svoj život, vrátane životného priestoru.
Japonská architektúra je hlboko zakorenená v prírode
Možno práve preto, že je Japonsko ostrovný štát, mali jeho obyvatelia odjakživa vzťah úzko spätý s prírodou. Vnímať a oceniť krásu všade navôkol, obdivovať prírodu, keramickú vázu či drevenú, ručne vyrezávanú sošku u susedov je pre nich samozrejmosťou. Japonci veria, že krása je dynamická a môže sa odohrávať medzi človekom a čímkoľvek iným. Tradičné japonské vnímanie krásy nazývajú slovným spojením wabi-sabi. Ide o hlbšie vnímanie krásy, o možnosť vidieť a oceniť jednoduchú krásu.
Východná a západná jednoduchosť
Jednoduchosť pre našu euro-americkú modernú kultúru predstavuje skôr geometricky orientovaný interiér. Zahŕňa hladké materiály, nové technológie a zameriava sa na funkčnosť či racionálnosť interiéru a exteriéru stavby.
Naproti tomu, jednoduchosť v japonskom ponímaní vychádza z tradície, mystiky a náboženstva. Nesnažia sa vytvárať veľkolepé stavby, pretože nič nie je večné a všetko časom odíde. Pre Japoncov je najdôležitejšia príroda, v ktorej našli svoju inšpiráciu.
Moderná japonská architektúra – v harmónii s prírodou
Úspech japonskej architektúry spočíva práve v úzkom prepojení človeka s prírodou. A tento vzťah je plne harmonický.
Keď sa pozrieme na japonské písmo, spojením piktogramov pre slovo „dom” a „záhrada” v japončine vzniká slovo „domov”. Aj toto hovorí o súvislom a nepretržitom vzťahu medzi vonkajším a vnútorným priestorom domova. Preto Japonci stavajú svoje obydlia okolo stromov, v stromoch, či dokonca pripomínajúce stromy.
Namiesto dokonalých lesklých materiálov si vyberajú tie prírodné, asymetrické. Stavebným materiálom býva často podlahový betón a stavby sú v prírodných farbách – v hnedej a béžovej.
Exteriér a interiér nie je jasne stanovený a zväčša ich delia iba posuvné papierové dvere nazývané šódži. Terasa pritom slúži ako vchod pre hostí. Vo vnútri domu môžete pokojne nájsť keramickú vázu s čerstvými kvetmi, otvorené ohnisko či zelenú záhradu. V tomto prípade sa obytné miestnosti nachádzajú okolo tejto záhrady.
Počiatky modernej japonskej architektúry
Počiatky modernej japonskej architektúry v harmónii s prírodou sa spájajú s americkým architektom Frankom Lloydom Wrightom a rodákom z Kladna, Antonínom Raymondom. V roku 1916 začali spoločne pracovať na Imperial hoteli v Tokiu.
Architektonické stavby pre nich dosiahli nový rozmer. Budovy pre nich totiž nekončili stenami. Naopak, prepojením priestorov pokračovali aj do vonkajšieho prostredia.
Japonská architektúra ako súčasť mestského života
Až 90 % japonskej populácie žije v mestách. Mesto sa s domami spojenými s prírodou však nevylučuje. Väčšina budov je odľahčených, vyzdvihnutých približne meter nad zemou a z flexibilných materiálov. Lepšie tak odolávajú pomerne častým zemetraseniam v tejto oblasti. Vďaka pilierom pripomínajúcim stromy sa napríklad počas silného zemetrasenia v roku 2011 podarilo zachovať budovu Sendai Mediatheque od architekta Toya Ita.
Japonské príbytky a domovy
V dome Jyubako House od Tezuka Architects panuje čistota a priestor. Navyše, keď prší, tak počuť klopkanie dažďa nad hlavou. Cez mliečne strešné okná však mraky neuvidíte. Tento typ architektúry učí myseľ sústrediť sa na podstatu a nie na prejavy. Zaujímavosťou je, že na najvyššom poschodí domu sa nachádza iba kúpeľňa.
V dome Moriyama House tvorí takmer každá miestnosť akúsi samostatnú budovu. Jeho obyvatelia si tak môžu flexibilne zvoliť, napríklad podľa princípov Feng Shui, na aký účel budú jednotlivé miestnosti v danom roku slúžiť. Zaujímavé je, že pokiaľ chcete ísť do kúpeľne alebo kuchyne, musíte prejsť cez exteriér. Toto vychádza z japonského zenového učenia, kde si človek prechodom do inej miestnosti uvedomuje mocnú silu prírody.
Ďalším známym projektom od Tezuka Architects je napríklad Dom, ktorý zachytáva more. Dom z terasy zachytáva nádherný výhľad na more.
Príklady japonskej architektúry využívanej deťmi a študentmi
Tezuka Architects navrhli škôlku Yamamotochou Fuji Kindergarten, ktorá prepája interiér s exteriérom. Deti sa tak môžu združovať a hrať na terase, kam sa dostanú cez šódži. Ďalší typ škôlky je napríklad tá umiestnená okolo stromu.
Kanagawa Institute of Technology je zas budova zameraná na workshopy pre študentov. Zvislé oceľové stĺpy evokujú kmene stromov a miestnosti sú doplnené o živé stromy či rastliny. Architektom tohto skvostu je Junya Ishigami.
Práca
Ste unavení zo svojej kancelárie? Pracovníci na pobočke v OG Giken Kyushu svoju prácu milujú. Kancelária o veľkosti 28 m², v ktorej je všetko, čo potrebujú. Plus neustály výhľad na slnečné lúče navyše. Kto by si chcel vyskúšať prácu v takom prostredí?
Sebapoznanie v japonských príbytkoch
Wabi-sabi učí aj o tom, že čím menej vecí máme, tým viac si ich vieme vychutnať. Japonské domovy sú preto stavané v jednoduchom štýle a nie sú preplnené. Človek má tak väčšiu možnosť sebapoznania a otvorenia sa svojim vlastným túžbam, o ktorých možno ani nevie, že ich má. A práve o tom je japonská architektúra.
Máte aj vy skúsenosti s japonskou architektúrou? Mali ste niekedy možnosť v podobnom príbytku bývať? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti a názory v komentároch, na našej Facebook stránke, alebo na e-maile redakcia@byvanie.in.
