Tohtoročná vykurovacia sezóna môže kvôli rastúcim cenám energií znamenať pre mnohých výraznú finančnú prekážku. Náklady na vykurovanie je možné však stlačiť množstvom spôsobov – výrazne môže pomôcť napríklad zníženie izbovej teploty o dva stupne Celzia. Mnohí užívatelia totiž svoje domácnosti prekurujú.
Úlohu hrá tiež rozdelenie vykurovania podľa miestností, vonkajšia tieniaca technika alebo prepojenie tienenia a vykurovania pomocou systému inteligentnej domácnosti. Akými spôsobmi môžeme v zime ušetriť?
Rolety aj vchodové dvere
Jedným z najbežnejších spôsobov zníženia nákladov za energie je vylepšenie izolácie plášťa domu. Spravidla ide o zateplenie fasády. Zároveň však platí, že aj napriek jeho realizácii sa v plášti môžu vyskytovať miesta, kadiaľ predovšetkým v zime uniká veľké množstvo tepla. Najviac problematický býva priestor okolo okien a tiež okenné výplne samotné.
„Zďaleka nie všetky domácnosti disponujú dobrou izoláciou okien, napríklad v podobe trojskiel. Týmto priestorom môže unikať až 30 percent tepelnej energie. Riešením preto môže byť inštalácia predokenných roliet, ktoré v zatvorenej polohe výrazne zabraňujú tepelným stratám. Môžu za to jednak samotné lamely, ktoré sú pritlačené na seba, rovnako ako izolačná vložka z polystyrénu, ktorá zaisťuje tepelný odpor až 0,6 W/m2k,“ popisuje tepelnú izoláciu predokenných roliet Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax.
Hlavným cieľom užívateľov by tak podľa neho mala byť nielen v období prichádzajúcej zimy a rastúcich cien energií maximalizácia vykurovania pomocou slnka. Efektívne to umožnia najmä špeciálne snímače, ktoré monitorujú slnečný svit a na základe toho tieniacu techniku vyťahujú. Pre človeka to tak môže znamenať výrazné úspory aj vo chvíľach, keď sa nenachádza v domácnosti. „V niektorých prípadoch sa tak o vykurovanie počas dňa môže postarať príroda, výrazne účinnejšie pritom je, pokiaľ je domácnosť, napríklad podlaha, vyhotovená v tmavých odtieňoch, ktoré viac pohlcujú teplo,“ doplňuje Petr Přichystal.
Obozretný prístup by podľa odborníkov mali ľudia voliť aj pri vchodových dverách, ďalšej časti plášťa domu, kadiaľ môže teplo v zime výrazne unikať. Prekážkou pritom nemusí byť ani zasklenie. „Pri použití izolačných trojskiel je možné dosiahnuť často lepšie parametre ako pri bežných výplniach,“ uvádza Přichystal.
Pri niektorých typoch stavieb, najmä tehlových a panelových, potom zároveň môže dôjsť k tomu, že steny pohlcujú teplo z radiátorov, ktoré sa pred nimi nachádzajú. Ideálne by ho steny však mali do miestnosti skôr odrážať, ako je to napríklad pri drevostavbách. Pokiaľ teplo pohlcuje stena, je vhodné pred ňu umiestniť hliníkovú fóliu, ktorá tepelné prúdenie odrazí späť do miestnosti.
Stupeň teploty dole = 5 percent nákladov
V súvislosti s kúrením je kvôli aktuálnemu zdražovaniu energií možné sa stretnúť aj s prípadmi, keď ľudia vypínajú centrálny zdroj vykurovania a pomáhajú si napríklad lokálnymi ohrievacími telesami, ktoré vykúria len určité miestnosti. Podľa odborníkov však môže byť lepšou cestou plošné zníženie teploty v domácnosti. Nemalá časť užívateľov na Slovensku totiž kúri tak, aby vnútri domácnosti dosahovala teplota až 24 stupňov Celzia. Vo finále tak objekty paradoxne prekurujú.
„Je to čiastočne pozostatok z minulosti, kedy bývali energie lacné. Množstvo užívateľov stále netuší, že zníženie vnútornej teploty o jeden stupeň po celú zimu znamená zároveň pokles nákladov o 5 percent. Pokiaľ teda bude človek vykurovať domácnosť na 21 stupňov Celzia miesto doterajších 23 stupňov Celzia, ušetrí desatinu nákladov, čo v dnešnej situácii môže byť pre veľa ľudí kľúčové,“ hovorí Dušan Slobodník, generálny riaditeľ spoločnosti Enbra Slovakia.
Súčasný rast cien energií podľa neho bude pre veľa ľudí znamenať dôkladnejšie zamýšľanie sa nad vykurovaním. Napríklad pri odchode do práce je možné teplotu v interiéri znížiť až o 4 stupne Celzia oproti cieľovej hodnote. „Pri návrate domov a zapnutí kúrenia sa vzduch v miestnostiach aj napriek tomuto útlmovému režimu pomerne rýchlo ohreje. Pokiaľ by však bola teplota napríklad o 10 stupňov nižšia, bol by problém vo finále presne opačný. Ohrievanie priestoru by trvalo veľmi dlho a náklady sa naopak zvyšovali,“ doplňuje Slobodník. Podľa neho je zároveň zmysluplné rozdeliť vykurovanie podľa miestností. Napríklad v spálni by mala byť teplota nižšia, rovnaké pravidlo platí aj pre miestnosti, ktoré človek využíva výrazne menej. Teplejšie by naopak malo byť určite v kúpeľni.
Kľúčové digitálne technológie
Aj v prípade bežného vykurovania je pritom možné vypomôcť si modernými technológiami. Napríklad ucelené systémy inteligentných domácností umožňujú prepojenie tieniacej techniky so systémom vykurovania. Pokiaľ teda dajú slnečné snímače pokyn na vytiahnutie tieniacej techniky, stlmí sa s tým zároveň výkon vykurovacieho telesa, aby sa potrebná teplota dosiahla čo najviac ekonomickým spôsobom.
„Ak chceme mať dobrý prehľad o tom, akým spôsobom energie spotrebovávame, musíme ich byť schopní adekvátne merať. To sa však nezaobíde bez moderných digitálnych technológií. Tie sú totiž schopné v reálnom čase získavať potrebné dáta, ktoré môže zákazník kontrolovať napríklad prostredníctvom notifikácií vo svojom mobilnom zariadení,“ opisuje Dušan Slobodník.
Z pohľadu výdavkov za vykurovanie je potom výhodné vybaviť radiátory inteligentnými elektrickými hlavicami a otočiť ich kohútiky na nižší stupeň. Vďaka moderným technológiám dnes možno takto ušetriť aj bez narušenia vlastného komfortu. Príkladom modernej technológie býva aj systém takzvanej ekvitermnej regulácie. V takýchto prípadoch sa výkon vykurovacej sústavy v dome riadi na základe aktuálnej vonkajšej teploty vzduchu.
„V prípade nižšej vonkajšej teploty je požadovaná vyššia teplota dodávanej vykurovacej vody. Vďaka tomu dôjde k rovnováhe medzi dodaným teplom a tepelnými stratami miestnosti a počet stupňov vnútri tak zostane konštantný. Nedochádza tak k prekurovaniu a domácnosť môže týmto spôsobom ušetriť vyše 10 percent energie bez straty akéhokoľvek komfortu,“ vysvetľuje Dušan Slobodník. „Z praxe vieme, že pri správnej voľbe regulácie a kontroly spotreby môže bežná domácnosť ušetriť na energiách až 30 percent,“ uzatvára.